Počiatok literatúry

Staroveká a antická literatúra

Tento článok je určený pre študentov strednej školy ale môže si ho pozrieť aj niekto iný

 Staroveká literatúra vznikla v 3000 rokoch p. Kristom až 500 n. l. Dôležitým predpokladom pre vznik starovekej literatúry bol vznik Písma. Staroveká literatúra sa objavuje na rôznych častiach Zeme. Väčšina diel bola anonymná a ich témy boli často preberané, preto sa o tejto literatúre hovorí neoriginálna literatúra. Mnoho diel bolo zachovaných pomocou ústneho tradovania z potomstva na potomstvo, a tak sa zachovali mnohé významné diela.


Rozdelenie starovekej literatúry

rozdeľuje sa na:

1. Orientálnu -   3000 pred Kristom až 500 n. l. - sumerská l., staroegyptská l., hebrejská l., čínska l. a indická literatúra
2. Antickú - Grécka, Rímska

Sumerská literatúra

Sumerská literatúra sa vyvíjala na území Mezopotánie medzi riekami Eufrat a Tigris. Je písaná v klinovom jazyku. Vyučený pisári používali na písanie hlinené tabuľky. Centrum tejto literatúry bola knižnica v Ninive, ktorá je najväčšou svojej doby. Zriadil ju Asírsky kráľ Aššurbanipal v 7 storočí pred Kristom. Veľa literárnych textov sa našli v Sumerských mestách ako sú Ur, Uruk, Ninive, Nippur a boli to najmä mýty o stvorení sveta, záklíndla, hymny a gnómy. Najstarším dielom je považovaní Epos o Gilgamešovi.


Epos o Gigamešovi

dej: Epos o gilgamešovi je najstaršie dielo v Sumerskej literatúre. Gilgameš bol z dvoch tretín boh, po matke bohyne Ninsun, a jednej tretiny človek. Napriek tomu, že mal božské korene, bol smrteľný. ale bol oveľa mocnejší ako bežný ľudia. Panoval tvrdo a ľudia volali k bohu, aby stvorili bytosť, ktorá by sa mu vyrovnala. Bohovia vymysleli proti Gilgamešovy lesť. Enkida a Gilgameš spolu bojovali, ale obaja uznali svojich kvalít a stali sa priatelia. Neskôr sa vybrali do lesa zabiť obludu Chuvavu. Pomocou bohov sa mu to podarilo, neskôr sa do Gilgameša zalúbila bohyňa Ištar, ale Gilameš ju odmietol. Ohrdnutá bohyňa Ištar sa nahnevala a vypustila z nebies hrozného býka, Gilgameš a Enkida ho zabili. Ištar prekľaje Enkidu a on zomrie, ale Gilgameš bude chcieť život večný a hľadal rastlinu, ktorá by ho omladila, keď Gilgameš nájde na dne mora tú rastlinu had mu ju zoržral a tak nebude nesmrteľný.

Staroegyptská literatúra

Vznikala na území starého egypta a bola písaná hieroglifami na papirusy. Najznámjšie diela sú: 

1. Kniha mŕtvych 
2. Texty piramíd
3. Nefertitiho proroctvo
4. Sinuhetov vlastný životopis

Hebrejská literatúra

Vznikla a rozvíja sa približne od 1000 pred Kristom, je označovaná ako umenie starých palestínskych židov. Zachovala sa najmä nepretržitým podávaním z generácie na generáciu. 

Najväčším dielom židovského a kresťanského náboženstva je :

Biblia -  autorom nie je človek ale Boh - opisuje vznik sveta a stvorenie Adama a Evy, kde Boh zakázal jesť Adamovi a Eve jesť zo stromov života a poznania, a had naviedol Evu aby ho zjedla a hada poslúchla a poznali s Adamom že sú nahý, Boh ich vyhostil zo záhrady a pripravil plán, z ktorého nás zachráni - Ježiša Krista. Delí sa na 2 časti Nový Zákon a Starý Zákon. Biblia je najčastejšie prekladaná a načítanejšia kniha

Indická literatúra

Rozvíjala sa najmä v rokoch 400 pred Kristom až 400 n. l. Vznikali posvätné Védy, ktoré hovorili o ľudskom poznaní a velebili bohov. Indická literatúra je známa najmä eposmi Mahábhárata a Rámajána. 

Antická literatúra

V antickej literatúre sa najmä zdôrazňovali úcta k rozumu, k jednotlivcovi a úcta k pozemskému životu. Zdôrazňovali jednotu ľudí, bohov a prírody. Ďalej z tohto idealizmu tiež vznikali smery ako sú renesancia, klasicizmus alebo romatizmus. Ktoré tiež dávali do popredia rozum.

Grécka literatúra ( 300 pred Kr. až 500 n. l)

Najstaršia z Európskych literatúr. Ako literatúra sa vyvíjala samostatne. Smeruje k harmónii a v literatúre bola dôležitá nielen vonkajšia krása, ale aj vnútorná. Ideál človeka, ktorý sa označuje aj kalos kagathos (alebo kalokagatia) – pekný, múdry a dobrý. Častý bol znak polyteizmus – bohovia boli všade prítomní, riadili, priebeh deja, osudy ľudí

Delenie Gréckej literatúry:

1.    Archaické obdobie

2.    Antické, klasické obdobie

3.    Helenistické obdobie

4.    Rímske obdobie

Grécky spisovatelia

Ezop ( asi 6 st. pred Kr.)

Patrí k najznámejším gréckym bájkarom. Za svoj život veľa cestoval. Niektoré zdroje uvádzajú že bol mrzák a bol fyzicky chorý. Druhá verzia uvádza že bol vzdelaní a bol pisár, ktorá je síce pravdepodobnejšia, ale nemusí to byť tak.

Najznámejšie bájky:

·       Bájka o psovi a levovi

·       Bájka o myši a býkovi

·       Bájka o veštcovi

·       Bájka o kohútovi a sliepke

·       A mnohé iné...

Sapfó (asi 627 pred Kr., Mytiléna – 568 pred Kr., Lesbos)

Starogrécka lyrická poetka.  Jej tvorba bola ovplyvnená udalosťami každodenné a všedného života (odchody alebo svadby jej žiačok či rodinné zážitky), ale tiež mýty, krásy prírody alebo spomienky. Jej diela sú preniknuté priateľstvom, láskou a krásou, čo zosilňuje aj jazyk, v ktorom písala, nakoľko má vyhovujúcu štylistiku a lexiku. Napísala 9 kníh poézie, ktoré spomínajú v gréckych dokumentoch. Zachovala sa len jediná kompletná óda ktorá má názov „Modlidba k Afrodite,“

Homér ( žil v obdobiach 12 – 7 stor. pred Kr.)

Bol najstarší známy grécky filozof a básnik. Napísal niekoľko eposov ale najznámejšie sú Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie. Autor Iliady a Odysei nebol originálny v oblasti jazyka a štylistiky. Jeho obľúbenou doménou bolo tvorba a konštruovanie akcií v dielach.

Grécka Dráma

Grécka Dráma sa oslavovala v spojení s bohom Dionýzom. V predstaveniach vystupujú zbory spevákov, ktoré sa nazývajú chóry. Z týchto piesní sa časom vyvinulo divadelné predstavenie – Tragédia. Naopak žartovné a satiristické piesne sú komédie. V divadelných predstavenia vystupovali iba muži.

Charakteristika postáv v tragédií – hrdé osobnosti a sú za svoju pravdu položiť vlastný život. Žijú pre ideály a umierajú, lebo sa svojich snov a ideálov nechcú vzdať.

Grécky autori drámy

Aischylos (525 pred Kr. – 456 pred Kr.)

Je považovaný za otca tragédie, vtlačil základnú formu. Uviedol a j druhého herca čím nebol len monológ, ale i dialóg, čo zdramatizovalo dej.

Napísal veľa diel ale zachovalo sa iba 7 a najvýznamnejšie sú: Peržania, Sedem proti Tébam a Prosebnice

Sofokles (asi 497/6- 405/6 pred Kr., Atény)

Najväčší grécky dramatik a autor tragédií, 18-násobný víťaz dionýzií. Najvýznamnejšie diela ktoré by ste si mali študenti stredných škôl je toto v osnovách na maturite je Antigona. Ale Známe dielo je aj Elektra.